Clovekmilion

Na úvod môjho článku by som rád zdôraznil, že nemá nič s spoločné s tou peroxidovou vyšinutou existenciou niekde z okolia Černobyľu, ako by snáď mohol názov evokovať. Je o totálnom resete mysle a tela, kedy v mozgu zostane blikotať akurát núdzové osvetlenie únikových východov a pohyby ovláda autopilot v najúspornejšom režime. Som si istý, že existuje aj priliehavejší a spisovnejší názov tohto stavu, už samotný výraz “rochnenie” ale vyvoláva akési podprahové mantrové impulzy, preto ho budem používať aj naďalej. Ktohovie, možno tento článok aj bez užitia halucinogénov ukončím predčasne s blaženým úsmevom na tvári.

Ako pri každej ľudskej činnosti aj pri rochnení sa vyskytujú amatéri aj profesionáli. Pri rochnení najvyššej ligy sa nebavíme o skupinkách čúčových amatérov vyvaľujúcich sa v tieni za Lidlom ani pupkatých futbalových pánov v tielku pred televízorom a s plechovkou piva v ruke. Nie, reč je o skutočných majstroch tohto umenia, ktorí celý svoj každodenný režim premyslene a systematicky venujú výhradne jedinému cieľu: ako si urobiť dobre. Takýchto hedonistov možno nájsť najmä v kúpeľoch rôzneho druhu, kde sa snažia využiť všetky možnosti, ktoré dané zariadenie ponúka. Uvidíte ich v prítmí thajského masážneho salóna, ako spokojne ťapkajúc v papierových papučkách vchádzajú do kóje, v plytkom teplom bazéne s vychladeným mojitom v ruke alebo ticho vegetiacich v hrubej vrstve kúpeľného bahna, pod nánosom medu či voňavého oleja. Podobne ako majstrov zenovej ľukostreľby sa nedoporučuje ich vyrušovať, aj tak by vás s najväčšou pravdepodobnosťou ignorovali ako zvyšok okolitého reálneho sveta.

Osobne sa zatiaľ v rochnení musím považovať za úplného amatéra, ktorý uskutočnil iba niekoľko nesmelých kúpeľných a masážnych pokusov. Dôkladnou analýzou mojich doterajších neúspechov a zohľadnením teoretických aj empirických poznatkov som prišiel k trom základným problematickým bodom, ktoré mi zatiaľ bránia úspešne vstúpiť medzi vyvolených – teda rochniakov.

Peniaze

Čo si budeme nahovárať? Rochnenie je finančne nákladný šport a na rozdiel od futbalu či hokeja sa prekvapivo len tak ľahko nedá nájsť sponzor, ktorý ho financoval. Rochniačkam sa niekedy podarí sponzora nájsť, ten sa však zvyčajne nechá nalákať skôr na znalosti literatúry (najmä indickej ako Kamasutra či Anangaranga).  Pre nás ostatných smrteľníkov okrem vylúpenia banky veľa možností nezostáva, tak len dúfam, že predajom starého železa a fliaš časom dačo našetrím.

Rodinný stav

Hoci sa napohľad zdá, že ide o minoritný faktor, opak je pravdou. Ak odmyslíme prípad, kedy sú profesionálnymi rochniakmi obaja manželia či partneri, je pre zadanú osobu prakticky nemožné vytvoriť si plnohodnotný vzťah k rochňavému umeniu. Manželku treba vždy niekam zaviezť či odviezť, treba s ňou ísť nakupovať, opraviť kvapkajúci vodovod, zarábať peniaze na nový byt alebo auto, či dokonca sa s ňou porozprávať. V opačnom garde je to trochu jednoduchšie, manželka v kúpeľoch pre väčšinu mužov znamená možnosť beztrestne jesť priamo na gauči alebo sa strieskať sa pod obraz boží. Dieťa v rodine odďaľuje dosiahnutie rochniaceho stavu ešte o niekoľko levelov ďalej. Predsa len svedomie je sviňa a kope v hlave dokiaľ neuznáte, že dať prednosť masáži pred škôlkárskou slávnosťou skutočne nie je dobrý nápad.

Stav mysle

V niektorých prípadoch najťažšie splniteľná podmienka, keďže na správne rochnenie treba aj isté genetické predpoklady. Iba tie zabezpečia, že dlhodobo pripravovaný pobyt vo wellness hoteli s precízne prpravenou postupnosťou úkonov smerujúcich k totálnemu resetu nenaruší náhly popud prestať sa nudiť a vyraziť do okolitej prírody. Rochnenie je tvrdá rehoľa, v rámci ktorej treba tlmiť akékoľvek rušiace aktivity typu turistika. Bohužiaľ, v tomto smere smere mám skutočne vážny deficit, najmä vzhľadom na iné moje koníčky (najmä geocaching alebo modelárstvo). Manželka bude zrejme ešte dlho krútiť očami nad doškriabanou lebkou z výpravy do lužného lesa alebo farebnými škvrnami na pracovnom stole po vyliatí farieb, preto mi dosiahnutie posledného levelu rochniactva v dohľadnej budúcnosti určite nehrozí. Nie nadarmo sa hovorí „Je veľa povolaných, ale málo vyvolených”.

Nakoniec teda len jedno zvolanie, parafrázujúc Dráčika: „Aj tak raz budem rochniakom!”