Keď sa deti nesmú spolu hrať



Sobotné popoludnie u mojich rodičov na dedine. V snahe využiť chvíľku relatívne pekného počasia sme vytiahli zaja aj so starými rodičmi pred dom, kde sme v záhradnom jazierku púšťali malú loďku. Zároveň bola s nami aj moja sestra so synom, ktorý sa len nedávno naučil chodiť. Práve keď sa synovec s oduševneným výrazom  snažil hodiť do vody za loďkou, pristavila sa pri nás mamina známa, ktorá v rámci plnenia babičkovských povinností strážila jej asi dvojročného vnúčika Dávidka. Dávidka zrejme vrčiaca loďka narážajúca do betónových brehov jazierka zaujala, takže kým sa babky rozprávali pri bránke, my sme ho zavolali do predzáhradky k jazierku. Všetkých faganov ale postupne loďka omrzela a začali vymýšľať rôzne neplechy, preto sme ich vypustili von, na našu pomerne pokojnú bočnú uličku. Hoci sa Dávidko spočiatku hanbil a náš zajo mu to tiež veľmi neuľahčoval (chcel si totiž kopať loptu iba s rodičmi, nie s nejakým cudzím chlapcom), postupne sa začali spolu hrať. Neskôr už aj spolu s malým synovcom tvorili nerozlučnú hlučnú tlupu, ktorá zblízka sledovala slimáka lezúceho po plote a vozila sa na odrážadlách.

Po istej dobe celá tlupa objavila čaro vŕtania sa vo vlhkom štrku  na okraji cesty, v tej zmesi hliny spláchnutej dažďom z okolitých pozemkov a kamienkov zo zimných posypov, na ktorej sa s veľkou obľubou pošmykne bicykel pri brzdení. Ako vhodný nástroj im poslúžili aj drobné konáriky, aj tak sme im ale doniesli výbavu do piesku a pomáhali s rozrývaním štrku. Zajo s Dávidkom sústredene lopatkovali a o chvíľu vytvorili pomerne slušný kopček. Synovec sa zasa neustále pokúšal dostať sa naň a keď sa mu to podarilo, aj napriek zajovým protestom začal s víťazoslávnym „Uuuaaháá!“ do neho zo všetkých síl mlátiť ukoristenou lopatkou (veď aj tí veľkí chlapci to robia, tak to predsa musí byť super). A práve počas tejto idylky som bol svedkom niečoho, čo ma primälo napísať tento článok.

Časť záhrady susediacej s pozemkom nášho rodičovského domu pred niekoľkými rokmi kúpila mladá rodina, ktorá si tu postavila dom. Nejde o žiadnych cudzincov, sú z tej istej dediny ako ja, iba sa presťahovali sa z rodičovského domu v rovnakej obci. Práve v čase nášho lopatkovania vyšla suseda aj so synom vo veku nášho zaja odprevadiť pred bránu manžela, ktorý práve niekam odchádzal autom. Keď malý sused zbadal chalanov pred našim domom (čupiacich medzi odparkovanými odrážadlami a lopatkujúcich ostošesť), ostal stáť ako prikovaný a nedokázal od nich odtrhnúť oči. Vzrušene sa na nich pozeral až dovtedy, kým suseda nezlomila jeho pasívny odpor a  jednoducho ho nevtiahla za ruku dovnútra. Myslel som, že sa podobne ako otec niekam ponáhľajú, veď prečo inak ho nepustiť hrať sa medzi ostatné deti? Po chvíľke sa ale začal spoza ich plota z betónových tvárnic ozývať jednotvárny zvuk motora detskej elektrickej trojkolky jazdiacej dookola po dvore a došlo mi, že tu asi šlo o niečo iné.

Keď som sa na to neskôr spýtal mojej mamy, tá mi povedala, že naši susedia patria do zbohatlíckej rodiny, ktorá sa začala považovať za „čosi viac“. Syna izolujú od všetkých detí v podobnom veku v okolí, hoci on sa s deťmi hrať chce. Niekoľkokrát sa už vraj dokonca stalo, že ho boli deti z okolia aj s rodičmi „vypýtať“ priamo u nich doma,  nikdy však neboli úspešní. Nesnažím sa súdiť, možno boli chorí, možno sa suseda bála infekcie zo štrku z okraja cesty, možno mala neodkladnú prácu, možno to či ono. Jedno ale viem iste: ten monotónny bzukot drahej motorky za vysokánskym plotom znel veľmi osamelo.

Detský smiech na dedinských kolotočoch

17.08.2011

Na našom zajovi (a malých deťoch všeobecne) ma niekedy zaráža, ako ho namiesto drahej hračky a super hi-tech detského kútika dokáže zaujať na pohľad úplne všedná vec. Pri pohľade na jeho zaujatie sa často musí zdať, že sledovanie pohybu mravčekov alebo dažďovej kvapky po okennom skle musí byť najfascinujúcejšou vecou na svete. A keďže ide o vlastnosť blízku [...]

Ako som sa nestal DJom

02.08.2011

Nedávno som sa trochu vŕtal v odložených veciach na povale rodičovského domu a vyhrabal som tam poklad, pri ktorých ma ovanuli spomienky na detstvo, resp. pubertu – mixážny pult. Moju manželku historky z mladosti vždy pobavia, najmä tie o snahe svojpomocne si splniť sny aj napriek nedostatku financií. Pochádzam z pomerne rozvetvenej rodiny, preto po zabezpečení základných [...]

Vďakabohu za starých rodičov

18.07.2011

Opäť raz nastal ten čas, kedy sme nášho zaja aj so všetkými cakmi-pakmi odovzdali starým rodičom, kde striedavo (u jedných aj druhých) strávi niekoľko týždňov. Táto tradícia sa opakuje už niekoľko rokov a zajo si na ňu tak zvykol, že po skončení tohto obdobia máme vždy problém presvedčiť ho, aby sa s nami vrátil späť do panelákového bytu (a do škôlky). [...]

Chán Júnis, Gaza

Izraelské útoky v Pásme Gazy si vyžiadali najmenej 28 obetí

22.12.2024 11:56

Zasiahnutá bola aj škola, ktorá slúži ako útočisko pre vysídlených Palestínčanov.

DN - vojaci-slovensko.jpg

Slovenskí vojaci absolvujú v prvom polroku 2025 viac ako 100 vojenských cvičení na Slovensku a v zahraničí

22.12.2024 11:15

Vojaci sa zúčastňujú na cvičeniach s cieľom plniť úlohy, ktoré im vyplývajú z členstva Slovenska v NATO.

kuchyňa, Deaf Group, Veľký Krtíš

Mladý podnikateľ vo Veľkom Krtíši dal prácu stovke ľudí a získal prestížne ocenenie. Keď človek chce, žije naplno, odkazuje

22.12.2024 10:00

Nepočujúci Pavel Šarina (32) dáva prácu viac ako stovke ľudí, z nich sedemdesiat percent je znevýhodnených. Medzi nimi sú aj desiatky Rómov, ktorí na mladého šéfa nedajú dopustiť.

Nemecko, Magdeburg, migrácia

Útok v Magdeburgu vyvoláva protesty proti migrácii

22.12.2024 09:44

V nemeckom Magdeburg po útoku na vianočnom trhu sa zišli ľudia, aby dali najavo svoju nespokojnosť s nemeckou azylovou politikou.

Clovek Milion

Z každého rožku trošku.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 10
Celková čítanosť: 17898x
Priemerná čítanosť článkov: 1790x

Autor blogu

Kategórie