Nedávno som sa trochu vŕtal v odložených veciach na povale rodičovského domu a vyhrabal som tam poklad, pri ktorých ma ovanuli spomienky na detstvo, resp. pubertu – mixážny pult. Moju manželku historky z mladosti vždy pobavia, najmä tie o snahe svojpomocne si splniť sny aj napriek nedostatku financií. Pochádzam z pomerne rozvetvenej rodiny, preto po zabezpečení základných potrieb rodičom zvyčajne už nezostali financie na nadštandardné výdavky typu nový bicykel či dovolenka pri mori. Ani to mi ale nezabránilo snažiť sa vyrovnať majetnejším spolužiakom, vďaka čomu som v tom čase dotiahol umenie improvizácie takmer do dokonalosti. V čase East 17 a nosenia snowboardových čiapok som napríklad rozstrihal starý pulóver, správne pozošíval na babkinom šijacom stroji, prišil nášivku z galantérie za 2 Kčs a coolová čiapka bola na svete. Okoliu som potom tvrdil, že mi ho doniesla (neexistujúca) teta priamo z USA. Hoci na nášivke pózoval jeleň pred nejakým alpským štítom, moje klamstvo prehliadol iba spolužiak Miro (našťastie sa dal kúpiť za plagát z Brava, takže moje tajomstvo zostalo zachované).
Z rovnakého obdobia ako čiapka pochádza aj v úvode spomenutý mixážny pult. V čase začínajúcej puberty som si predstavoval, ako sa raz stanem slávnym DJom v štýle DJ Boba, budem hrávať v najslávnejších kluboch v ďalekej Bratislave a tancuchtivé fanynky sa mi budú vrhať do náruče (a do postele, puberta je puberta). A ani nedostatok financií na profesionálny mixpult mi tento ambiciózny plán nemohol prekaziť.
Prvým krokom bolo zohnať vhodnú skriňu mixpultu a dosku na plošné spoje. Po dlhom prehrabávaní v otcových vyhodených veciach v pivnici som nakoniec objavil pokazený malý syntetizátor. Tu si dovolím malú odbočku. Môj otec mal a má vo vzťahu k veciam 2 základné prístupy. Prvý sa dá charakterizovať slovami“ No nekúp to, keď je to také lacné!“. Vďaka tomu sa u otca vždy nájdu nejaké zbytočné veci, ktorých jedinou devízou je ich nízka cena. Aj z tohto dôvodu si z detstva pamätám poľské topánky z Cieszyna (ktorá vydržali presne do prvého dažďa) či staré armádne odznaky z trhu na vajnorskom letisku. Druhé otcove heslo je: „To sa ešte môže hodiť!“. Vďaka otcovým zbytočnostiam a maminým zaváraninám by sme v rodičovskej pivnici boli schopní prežiť i prípadnú inváziu a ešte aj vyrábať zbrane pre hnutie odporu.
Nájdenie pokazeného syntetizátora z týchto dôvodov vôbec neprekvapilo, horšie to bolo s nájdením dosky na plošné spoje. Tých bolo v rámci všelijakých pokazených zariadení neúrekom, na mixpult som však potreboval nepoužitú dosku. Nakoniec nezostalo nič iné než siahnuť na skromné úspory a dosku kúpiť v obchode s elektronickými súčiastkami. Nasledovalo dlhé obdobie študovania vhodných elektronických schém v knihách z knižnice, až som nakoniec narazil na tú správnu a mohol sa vrhnúť do realizácie projektu, smerujúceho k zrodeniu Veľkého DJa.
Nasledovalo dôkladné vykuchanie synetizátora, prekrytie (už bývalej) klávesnice kusom krytu z iného prístroja a postupné vyberanie vhodných rezistorov, kondenzátorov a tranzistorov z iných pokazených zariadení. Keď bolo všetko hotové, uvedomil som si, že mám menší problém. Ako vyleptať schému plošného spoja do dosky? Kyselina sírová u nás nebola, v obchode bola drahá a aj tak som nevedel, ako na to. Nakoniec som to vyriešil prácnym vyškrabaním nožom, ktoré trvalo niekoľko týždňov. Po naletovaní elektronických súčiastok, transformátora a rôznych konektorov (keby existovalo USB, namontujem v eufórii aj to) síce budúci mixpult vyzeral ako z dielne Pata a Mata, ale veď každý slávny DJ nejako začínal, no nie?
Keď som sa rozhodol ukončiť stavbu mixpultu namontovaním množstva štýlových posuvných hejblátok, uvedomil som si, že mám skutočne veľký problém. Posuvné hejblátka jednoducho na žiadnej vyradenej veci v pivnici neboli a tie v obchode boli pre svoju cenu absolútne nedostupné. Situáciu som sa ešte pokúsil zachrániť namontovaním otočných regulátorov hlasitosti z rôznych starých rádií (každý samozrejme vyzeral inak), nakoniec som ale stavbu mixpultu s potupou vzdal. DJ, ktorý namiesto ovalenia publika decibelmi jediným plynulým pohybom musí potupne točiť kolieskami, v mojom ponímaní jednoducho nebol DJom.
Občas mi je trochu za týmito časmi aj ľúto, keďže už takéto problémy nie som nútený riešiť a časom som spohodlnel. Chvíľu som sa pohrával s myšlienkou, že z čírej nostalgie skúsim ten mixpult dokončiť ( na tie posuvné regulátory by sa hádam už dáke peniaze našli 🙂 ), nakoniec som ju ale zavrhol. Myslím, že by som len ťažko znášal zistenie, že by nakoniec vôbec nefungoval (čo je takmer isté) a celé to snaženie bolo úplne zbytočné.