Opäť raz nastal ten čas, kedy sme nášho zaja aj so všetkými cakmi-pakmi odovzdali starým rodičom, kde striedavo (u jedných aj druhých) strávi niekoľko týždňov. Táto tradícia sa opakuje už niekoľko rokov a zajo si na ňu tak zvykol, že po skončení tohto obdobia máme vždy problém presvedčiť ho, aby sa s nami vrátil späť do panelákového bytu (a do škôlky). Pôvodne za touto tradíciou bola snaha vyriešiť problém dlhej pauzy škôlky v letných mesiacoch, keď ale vidíme, ako veľmi si zajo pobyt na dedine užíva, urobili by sme tak zrejme aj v prípade, že by škôlka zostala cez leto otvorená.
Ale prečo vlastne by si ten pobyt neužíval? Veď u starých rodičov je toľko priestoru, ktorý treba dôkladne preskúmať doširoka otvorenými zvedavými očami a toľko zvláštnych činností, ktoré treba vyskúšať. Navyše pobyty u jedných a druhých starých rodičov sú úplne iné, čo im dodáva punc ešte väčšej zaujímavosti. Pobyt u mojich rodičov pri Váhu ponúka prieskum husto zarastenej záhrady (kde nie je problém stratiť sa v prerastených paradajkách či kukurici), futbal na ulici pred domom či výlety do lužného lesa k zarasteným jazierkam plným slnečníc (myslím slnečnice pestré, krásne farebné ryby). U svokrovcov na kopaniciach si zasa užíva behanie naboso po ovocnom sade, púšťanie guľôčok alebo autíčok z kopčeka alebo kúpanie v starom bazéne za domom. A potom sú tu ešte starí rodičia, ktorí samotný pobyt ešte viac spríjemňujú.
Starí rodičia oveľa viac dovolia – tu sa môže papať čokoládový puding priamo v kresle pred telkou, nejsť do postele pred pol desiatou, kopať loptou v izbe či behať po tráve naboso bez strachu zo šliapnutia do dačoho smradľavého. Tu stačí v hračkárstve ukázať na hocijakú hlúposť a hneď je kúpená, rovnako ako nikto neokrikuje kvôli hádzaniu kamienkov do bazéna a vŕtaniu sa paličkou v mravenisku. Samozrejmým dôsledkom potom je, že zajo počas pobytu riadne zdivočie a po návrate od starých rodičov ho dlhú dobu„dávame do laty“, kým opäť začne ako-tak poslúchať. A tak to má byť.
Starí rodičia sú oveľa trpezlivejší – alebo inak povedané. „Kde iní končia, starí rodičia začínajú“. Kým my rezignujeme už po prvom prečítaní vlajok všetkých štátov a teritórií USA, Kanady, Austrálie, Veľkej Británie a Spojených arabských emirátov (na ktoré momentálne zajo pretransformoval svoj záujem o vlajky), starí rodičia sú ochotní čítať si s ním stále znovu a znovu, obohacujúc ho o ďalšie zaujímavé poznatky o štátoch a svetadieloch. Starí rodičia sú ochotní donekonečna sledovať spúšťanie aút z kopčeka, hádzanie sliviek do prázdnej rozvodnej skrine, spúšťanie kamienkov do starej rúry, vŕtanie paličkou v blate a iné veľmi zaujímavé činnosti. A keď večer zajo nechce ísť v bežnom čase spať, ďalej ho nechajú hrať a budú donekonečna počúvať jeho mudrlantské reči, kým úplne neodkväcne od únavy. A tak to má byť.
U starých rodičov sa deje veľa zaujímavých vecí- malému sa síce snažíme neustále vymýšľať nejaký zaujímavý program, niektoré činnosti je ale možné robiť iba u starých rodičov. Tu môže zajo starým rodičom asistovať pri hrabaní sena (jeho pomoc spočíva v naberaní sena do hrstí a obhadzovaní seba aj ostatných zúčastnených), zaváraní zeleniny a ovocia, hľadaní hríbov (jeho hlavnou činnosťou je zbierať suché papeky a trieskať s nimi do stromov) či kŕmení hydiny. Hoci aj u starých rodičov sú jeho najobľúbenejšie činnosti rovnaké ako doma (hranie sa s hračkami a čítanie z rôznych knižiek), nikdy si nenechá ujsť príležitosť z diaľky sledovať svokra vyberať plásty z úľov či kosiť trávu, alebo môjho otca polievať záhradu (v blate sa navyše skvele hrá). Keď potom vidím tie vysmiate rozžiarené očká na zafúľanej tvári, opäť len skonštatujem: „Práve takto to má byť“.
Babky varia to najlepšie jedlo na svete- a nie je to len tým, že po celodennom pobehovaní po vonku chutí všetko lepšie. Medzi najobľúbenejšie jedla nášho krpca jednoznačne patrí svokrina „slížiková polievka“ a „šnicle“ mojej mamy. Vieme, že keď si zajo s veľkou lyžicou sadne k plnej miske hustého domáceho vývaru, nielenže ho celý bez problémov zje (čo je u neho skôr výnimka), ale ešte si vypýta aj dupľu. Najlepším olovrantom sú zasa rezne do každej ruky, z ktorých si striedavo odkusuje počas potulovania okolo domu. Jedlo od babiek je proste najlepšie a presne tak to má byť.
Moji rodičia aj svokrovci patria do generácie, ktorej počítače nič nehovoria. Viem, že si tento blog neprečítajú, ale aj tak im chcem poďakovať (a nielen za to, že nás vychovali). Ďakujem im za to, že nášmu zajovi robia krásne detstvo a sú ochotní urobiť pre neho doslova čokoľvek. A presne tak to má byť.
Veľmi pekné čítanie. Áno jedine ...
Vystihol si to dokonale presne. "Starká... ...
Presne za tým nám bolo smutno, keď ...
Celá debata | RSS tejto debaty